Poznámka 46

Zde se dostáváme k tzv. problému dvojí pravdy. Např. Siger z Brabantu, De aeternitate mundi, vyd. B. Bazán, Louvain 1972, IV,85–86: Haec autem dicimus opinionem Philosophi recitando, non ea asserendo tamquam vera. Tadeáš z Parmy, Quaestiones in Tertium de Anima, q. 4, bod 9, str. 52: Advertat tamen quilibet in his scriptis ascipiens haec non dixisse asserendo sed solum recitando. Rei enim veritas est, quod anima nostra intellectiva est forma substantialis perficiens inhaerenter corpus humanum infusa per modum creationis a principio primo, quod est benedictum in saecula saeculorum amen. Dnes se již všichni významní badatelé shodují, že teorii dvojí pravdy nikdo z heterodoxních autorů nezastával (alespoň ne v té podobě, v jaké je jim tradičně podsouvána).